M. Huba: Dokážeme sa okupovať aj bez „spriatelených armád?“

21.08.2013 Bratislava

21. august 68: pre nás, ktorí sme to zažili, aj po 45 rokoch stále prenikavo živá, nezabudnuteľná, chvíle sklamania, zúfalstva, ale aj dočasného celonárodného odhodlania a vzplanutia pripomínajúca spomienka.
Pre väčšinu mladších zrejme viac-menej neznáma historická udalosť. Pre všetkých z nás možné užitočné memento. Okupanti nemusia prísť len s veľkým hrmotom na tankoch a stíhačkách, ale aj nenápadnejšie, napríklad v podobe korupcie, klientelizmu, či nami tolerovaných prejavov arogancie moci a zjavnej nespravodlivosti. Ale aj v podobe na prvý pohľad príjemného oddania sa bezduchému konzumu. Následky môžu byť veľmi podobné, ako boli po okupácii v auguste 1968: strata slobody, nezávislosti, sebaúcty a hrdosti, vnútornej integrity, čistej tváre pred sebou i vlastnými deťmi, spoločne vyznávaných hodnôt a napokon i zmyslu života.
V niečom je scenár, ktorému čelíme, dokonca ešte horší, ako bol tragický august 68. V tom, že teraz si s tým zotročovaním vlastnej krajiny i samých seba vystačíme aj sami.
Keďže patríme k tým, ktorým to nie je ľahostajné, obraciame sa na Vás s prosbou, aby ste nás upozorňovali na zjavné prejavy korupcie, klientelizmu, nespravodlivosti, kultúrneho barbarstva, zločinov proti prírode a iných závažných celospoločenských neduhov. Chceme veriť, že sa nám spoločnými silami podarí hrozbe novej okupácii po 45 rokoch ubrániť.

Mikuláš Huba:
 

Vyberte región